SR má najnižší pomer platov a produktivity práce spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy, ktorý je zároveň pomerne nízky voči EÚ 15. To tvrdí vo svojej analýze Národná banka Slovenska. Otázkou bolo, ktoré odvetvia ťahajú Slovensko v porovnaní so starými členskými štátmi únie nadol a kde sme naopak na ich úrovni? A zarábame naozaj neprimerane mále v porovnaní so Západoeurópanmi?

Nižší podiel kompenzácií na produktivite v SR voči EÚ 15 vytvárajú odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, odborné a podporné služby a umenie a rekreácia. Čiastočne je to spôsobené šedou ekonomikou (napr. peniaze na ruku), no platí aj, že sa vo všeobecnosti jedná o sektory, ktoré nečelia významnejšej medzinárodnej konkurencii. Pretože napríklad v IT či priemysle zarábajú našinci primerane svojej produktivite aj v porovnaní so západoeurópskymi krajinami. Nominálne v nich síce dostávajú viac peňazí, no vykonávajú aj náročnejšie (produktívnejšie, ziskovejšie) činnosti ako u nás, čo umožňuje firmám vyplácať vyššie mzdy.

NBS1

S rezervou preto treba brať niektoré vyjadrenia, ktoré bez hlbšej analýzy hovoria o prehnane nízkych platoch v SR, o SR ako krajine nízkych miezd, o mzdách v SR o 58 % *** nižších ako v západnej Európe či o platoch napr. v Nemecku v porovnaní so SR,” konštatuje analýza NBS.  “Pomerne nízke platy v SR odrážajú nižšiu produktivitu práce v našej krajine. Pracovná sila dosahuje o niečo slabšie výsledky vo vzdelávaní, naše firmy nie sú takými svetovými gigantmi ako firmy v Nemecku či Francúzsku, naša krajina zaostáva vo výsledkoch a financovaní vedy a výskumu. Firmy nie sú natoľko technologicky vyspelé, aby produkovali výrobky, za ktoré si celý svet priplatí, zamestnanci a zamestnávatelia sa musia vysporiadať s výrazne vyššou mierou byrokracie a horším podnikateľským prostredím, ktoré sťažujú ich produktívnu a inovatívnu činnosť.”

Ako ďalej centrálni bankári upozorňujú, zvyšovanie nákladov práce, ktoré nebude podporené aj rastom produktivity, predražuje pracovnú silu a vyústi do zaostávania SR, zníženia atraktivity našej ekonomiky pre zahraničných investorov a následne aj k poklesu životnej úrovne. Takže ak chceme, aby sa nám darilo, musíme sa s nízkou produktivitou práce na Slovensku popasovať. A to znamená napríklad zlepšiť kvalitu vzdelávania. S ňou úzko súvisí fakt, že Slováci v porovnaní s vyspelým svetom zaostávajú napríklad v prípade práce s informačnými technológiami. Naši študenti majú čoraz horšie výsledky v testovaní PISA. V našom regióne na rozdiel od EU 15 pracuje viac ľudí v menších firmách, ktoré sú menej inovatívne, produktívne a tým aj ekonomicky výkonné a teda vyplácajú nižšie mzdy. Ďalším kameňom, ktorý podľa analýzy Slovensko ťahá nadol, je zhoršujúca sa kvalita podnikateľského prostredia a zaostávajúca infraštruktúra.

NBS2

Na záver NBS konštatuje, že aj keď porovnaní s ostatnými krajinami regiónu SVE nebol vývoj nákladov práce za posledné roky ničím výnimočný a stále sú nízke oproti štátom západnej Európy, nepotvrdila sa hypotéza, že  úroveň miezd je v SR až príliš nízka vzhľadom na produktivitu, ktorá charakterizuje našu pracovnú silu. Takmer o 60 % nižšie mzdy v SR oproti západnej Európe sú odzrkadlením predovšetkým nižšej produktivity práce v SR, nie neprimerane nízkych platov,” konštatuje vo svojej analýze centrálna banka.

Celú analýzu si môžete prečítať TU.

* ukazovateľ kompenzácie na zamestnanca vyjadruje celkové náklady zamestnávateľa na mzdu zamestnanca vrátane sociálnych a zdravotných odvodov  ** jednotkové náklady práce sú podielom nominálnych kompenzácií na zamestnanca a reálnej produktivity práce *** priemerné náklady (kompenzácie) na zamestnanca sú v SR v nominálnom vyjadrení v eurách bez akéhokoľvek ďalšieho očistenia naozaj nižšie ako v EÚ 15 až o 58 %, čo však vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že nominálna produktivita je v SR nižšia o 50 %.

red, 6.8.2019