Väčšina jeho študentov pracuje už popri škole a po štúdiu sa uplatnia takmer všetci. Zaujímajú sa o dianie okolo seba, rýchlo sa prispôsobujú a chcú byť v práci kreatívni. S rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave, prof. Ing. Ferdinandom Daňom, PhD., sa portál Simple Talent SK rozprával o tom, akí budúci zamestnanci dnes vychádzajú z vysokoškolských lavíc. A takisto o tom, ako si “uchmatnúť” pre vašu firmu tých najlepších.

Akého zamestnanca dnes dostanú firmy v podobe čerstvých absolventov vysokých škôl? Je to typ, ktorý pre rozvoj kariéry rád odpracuje aj nadčasy alebo naopak, čoraz viac si stráži svoj mimopracovný čas?

Dnes firmy hlavne žiadajú absolventov so skúsenosťami. Hoci by sme boli radi, keby študenti venovali 100 percent svojho času štúdiu na univerzite, mnohí už počas štúdia zbierajú pracovné skúsenosti, využívajú širokú ponuku stážových pobytov, ktoré im univerzita poskytuje a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Sú to určite pre nich neoceniteľné skúsenosti, ktoré im otvárajú nové horizonty. Hoci postoje študentov k práci sú po ukončení štúdia rôzne, väčšina absolventov sa chce v praxi rýchlo presadiť. V záujme kariéry sú ochotní urobiť aj „čosi naviac“ ako to vyplýva z ich pracovných povinností, a to často aj na úkor svojho voľného času. Čerstvý absolvent univerzity má skúsenosti aspoň s jedným zamestnávateľom, mnoho absolventov zostáva po absolvovaní štúdia v práci, v ktorej pôsobili už počas štúdia. Vzhľadom ku skutočnosti, že počas štúdia sa snažili prispôsobiť pracovným príležitostiam, pravdepodobne budú aj v budúcnosti strážiť svoj mimopracovný čas, sú si vedomí svojej hodnoty, chcú mať čas pre svoj osobný rozvoj, žiť život mimo pracovného prostredia.

Väčšina absolventov sa chce v praxi rýchlo presadiť

Aký podiel vašich študentov praxuje alebo pracuje už počas štúdia? Od čoho to závisí?

Podľa našich interných odhadov asi 70 percent študentov počas štúdia pracuje ako brigádnik alebo na čiastkový úväzok. Väčšina na miestach súvisiacich s ekonomickým zameraním. V Bratislave sídli veľa spoločností, kde sa absolventi môžu uplatniť. Integrálnou súčasťou väčšiny našich študijných programov je odborná prax, záverečné práce študenti spracúvajú v konkrétnych spoločnostiach. Je veľmi dôležité, aby získavali kontakt s odborným prostredím už počas  štúdia. Túto skutočnosť možno hodnotiť pozitívne najmä u tých, ktorí pracujú v odbore, ktorý študujú resp. v oblasti, z ktorej spracovávajú diplomovú prácu.

Zároveň študentom do vyučovacieho procesu prinášame odborníkov z praxe, aby sme im ponúkli nielen transfer teoretických poznatkov, ktoré vyžaduje zameranie študijného programu. To, či študenti už počas štúdia využívajú možnosť pracovať, závisí od viacerých skutočností, napr. od sociálnych pomerov študentov, možností trhu práce, legislatívy spojenej s prácou študentov a iných.

S akými očakávaniami dnes vstupujú mladí ľudia na trh práce?

Doba sa rýchle mení a prináša viaceré zmeny, ktorým je potrebné sa prispôsobiť. Kým v minulosti bolo štandardné v jednom zamestnaní prežiť takmer celý život, mladá generácia sa musí pripraviť na to, že sa bude musieť oveľa viac adaptovať na meniace sa prostredie a nespoliehať sa na pracovnú istotu. Mladí ľudia sa chcú v súčasnosti dobre uplatniť na trhu práce, chcú byť po ukončení štúdia úspešní, čo možno považovať za ich prirodzenú vlastnosť. Ich očakávania sa v tejto súvislosti spájajú najmä s pracovnými pozíciami, kariérnym postupom a mzdovým ohodnotením. Chcú prácu, ktorá ich napĺňa, prináša nové výzvy, chcú byť kreatívni.

Študentom univerzity často zdôrazňujeme, že úspech v praxi neprichádza automaticky s ukončením štúdia. Že presadiť sa v konkurenčnom prostredí na trhu práce môžu len vtedy, ak budú odborne, jazykovo ale aj osobnostne výborne pripravení. Veľká väčšina absolventov univerzity to spĺňa, čo dokazujú aj štatistické údaje o veľmi dobrom uplatnení absolventov EU v Bratislave na trhu práce v SR a Európskej únii.

Na EU ste v marci organizovali Deň absolventov 2017. Veľtrh mal priamo sprostredkovať pracovné príležitosti, odporúčania, konzultácie súčasným absolventom, ako aj študentom EUBA. S akým záujmom sa veľtrh stretol? Čo firmy dnes od mladých zamestnancov očakávajú a potrebujú?

Toto podujatie je každý rok organizované ako veľtrh práce a kariérneho poradenstva. Jedným z jeho cieľov je umožniť zúčastneným spoločnostiam priamy kontakt a konzultácie najmä s tohtoročnými absolventmi univerzity. Okrem toho môžu osloviť záujemcov z radov študentov univerzity, a to aj v rámci sprievodných prednášok na veľtrhu. Skúsenosti a následné hodnotenie zúčastnených partnerov zo strany potenciálnych zamestnávateľov absolventov EU v Bratislave dokumentujú, že aj toto podujatie prispieva k faktu, že absolventi EU v Bratislave sa veľmi dobre uplatňujú v praxi. Spoločnosti očakávajú, že absolventi budú nielen dobre odborne pripravení, schopní analyticky a kriticky myslieť, ale aj to, že budú sebavedomí, samostatní, tvoriví, veľmi dobre jazykovo pripravení.

Firmy by sa mali uchádzať o výborných študentov už počas štúdia. Je potrebné ich vytipovať, pracovať s nimi.

Ako funguje spolupráca EU so súkromným sektorom?

EU v Bratislave trvale spolupracuje so súkromným sektorom ako aj ústrednými inštitúciami a organizáciami hospodárskej praxe. Spolupráca sa väčšinou realizuje na  zmluvnom základe a viacerými formami vrátane odbornej prípravy študentov univerzity. Zástupcovia týchto inštitúcií ako členovia vedeckých a programových rád ako aj odborových komisií sa vyjadrujú k obsahu jednotlivých študijných programov, podieľajú sa na formovaní profilov absolventov, navrhujú témy záverečných prác, čiastočne zabezpečujú výučbu vybraných predmetov študijných programov. Všetky tieto aktivity realizuje univerzita s cieľom, aby mohli potencionálni zamestnávatelia špecifikovať, akých absolventov potrebujú a EU v Bratislave v maximálnej možnej miere takýchto absolventov podľa požiadaviek praxe pripravuje.

V prípade súkromného sektora jednotlivé fakulty a katedry spolupracujú so spoločnosťami, ktoré svojím zameraním najviac zodpovedajú budúcim zamestnávateľom študentov a absolventov. Príkladom spolupráce súkromného sektora a univerzity pri príprave absolventov je napr. realizácia predmetu Spoločenská zodpovednosť v praxi, ktorý sa zabezpečuje v spolupráci s Business Leaders Forum. Fakulta podnikového manažmentu a Business Leaders Forum participujú na celoročnom vzdelávaní o podnikateľskej etike líderských podnikov fungujúcich na Slovensku. V rámci spolupráce univerzity a Slovak Business Agency sa vytvárajú predpoklady pre komplexnú pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy Small Business Act, ako aj pre komplexnú podporu podnikania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vo forme vzdelávania, poradenstva, mentoringu, podpory internacionalizácie.

menovanie rektoraĎalším príkladom je Program Talentway Obchodnej fakulty, ktorý poskytuje študentom pravidelný a systematický priestor od prvého až po piaty ročník štúdia pre priamu kooperáciu s praxou a to zapojením študentov do riešení praktických úloh, problémov a výziev na rôznej úrovni náročnosti; zapojením do interdisciplinárnych tímov, vytváraním vlastných tém záverečných prác, aj zakladaním vlastných podnikov študentov. Členstvo Fakulty hospodárskej informatiky v programe Oracle Academy umožňuje prístup k vybraným softvérom tejto spoločnosti, ale tiež ku kurzom SQL a PLS/SQL, kde študenti majú možnosť získať certifikát a prístup k výučbovým softvérom. Na základe spolupráce tejto fakulty a spoločnosti SAS Slovakia je umožnené používať softvér SAS vo vyučovacom procese. Okrem toho sa zamestnanci fakúlt a univerzity pravidelne zúčastňujú na riešení projektov, ktoré získavajú na objednávku z rôznych inštitúcií, organizácií, profesijných zväzov, či súkromných spoločností.

Nezamestnanosť na Slovensku sa znižuje a viaceré odvetvia hlásia nedostatok kvalifikovaných ľudí. Čím môžu podľa vás firmy zabodovať v bitke o najväčšie talenty spomedzi mladých ľudí?

Takmer všetci absolventi univerzity sa uplatňujú na trhu práce. Nezamestnaní zostávajú v podstate tí, ktorí odchádzajú na určitý čas ešte do zahraničia, resp. ženy na materskej dovolenke, čo potvrdzujú štatistiky zamestnanosti – v súčasnosti sú evidované približne 4 percentá krátkodobo nezamestnaných absolventov univerzity. Pri riešení otázky získavania výborných absolventov za zamestnancov sa ukazuje, že firmy by sa mali uchádzať o nich už počas štúdia. Je potrebné takých študentov vytipovať, pracovať s nimi, keď ešte študujú a na to sú veľmi vhodné už zmienené možnosti spolupráce fakúlt s potenciálnymi zamestnávateľmi. Pre výborných absolventov je následne nevyhnutné vytvárať aj výborné pracovné podmienky (kariérny rast, možnosť vzdelávať sa, absolvovať stáže v zahraničí, adekvátne mzdové ohodnotenie a pod.)

Ako by naopak absolvent mal zaujať svojho vysnívaného zamestnávateľa? V čom robia študenti často chybu?

To je skôr otázka na zamestnávateľov. Z informácií od zamestnávateľov je zrejmé, že absolventi, ktorí chcú u nich „zabodovať“, musia byť v niečom lepší ako ostatní uchádzači o zamestnanie. Môže to byť napríklad tým, že počas štúdia pracujú a dokumentujú zamestnávateľovi praktické skúsenosti a výsledky svojej práce, resp. potenciálnych zahraničných zamestnávateľov zaujmú tým, že absolvovali časť štúdia v zahraničí a majú tak aj pracovné skúsenosti zo zahraničia a zároveň výborné jazykové znalosti. Zamestnávatelia tiež oslovujú takých absolventov, ktorí dosiahli počas štúdia mimoriadne výsledky v rôznych odborných súťažiach. Študenti univerzity obsadili v roku 2016 napríklad 4. miesto vo finále svetovej súťaže Global Management Challenge v čínskom Macau a hneď získali zaujímavé pracovné ponuky od nadnárodných spoločností. Absolventi, ktorí sa uchádzajú o získanie zamestnania, by mali naplno využiť svoje tvorivé sily a kreativitu, ako aj všetky možnosti, ktoré im univerzita a život ponúka. Mali by byť schopní pracovať v tíme, zodpovedne a presne plniť čiastkové úlohy, mať manažérske schopnosti na riadenie tímov. Byť absolventom EU v Bratislave je pre to vhodná základná štartovacia čiara.

Najúspešnejšie na oslovenie potenciálnych uchádzačov o štúdium na univerzite sa javí pôsobenie prostredníctvom sociálnych sietí, prezentácia dobrých výsledkov.

EU je súčasťou projektu H2020 eMobilita na podporu výskumu a inovácií v Európske únii. Čo tento projekt znamená pre vašich študentov?

Riešiteľský kolektív z Obchodnej fakulty, ktorý sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti zaoberá predovšetkým problematikou distribúcie a logistiky, sa stal súčasťou medzinárodného riešiteľského tímu v projekte Horizont 2020 eMobilita ako partner tohto projektu. Koordinátorom projektu je University of National and World Economy v Sofii (UNWE), univerzita Degli Studi Roma Tre v Ríme (UNIROMA3), Aristotelio Panepistimio v Tesalonikách (AUTH), Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), Industrialen Klaster Elektromobiliy v Sofii (EVIC) a Finance and Banking, Associazione per lo Sviluppo Organizzativo e delle Risorse Umane v Ríme (Effebi). Hlavným zameraním projektu je posúdenie možností masívnejšieho rozšírenia elektromobility v doprave, problematika elektromobility v mestskej doprave,  multidimenzionálne inovácie v tejto oblasti (socio-ekonomické a environmentálne vplyvy), ako aj vytvorenie roadmap elektromobility v rámci tzv. mestskej logistiky. Projekt je ďalším výrazom spolupráce univerzít s hospodárskou praxou. V rámci tohto projektu sa otvárajú možnosti najmä pre študentov doktorandského štúdia, ktorí v rámci spracovania svojich dizertačných prác na tému dopravy, distribúcie a logistiky budú môcť vycestovať na dlhodobé študijné pobyty do partnerských inštitúcií, kde budú môcť svoje teoretické poznatky overiť v praxi.

Ekonomická univerzita je naozaj pomerne aktívna, zúčastňujete sa na mnohých podujatiach, prezentujete vašu školu na rôznych prehliadkach a podobne. Musíte sa v podstate správať ako dobrý personalista a prilákať k vám čo najviac študentov. Aké postupy sa vám najviac osvedčili? Čo o štúdiu na EU hovoríte potenciálnym študentom?

V súčasnosti sa ukazuje ako všeobecný problém udržať záujem o štúdium takmer na každej univerzite v SR. Pre EU v Bratislave to znamená okrem iného zdôrazňovať jej výnimočné postavenie v systéme vysokoškolského vzdelávania v SR. Je to historicky prvá vysokoškolská inštitúcia ekonomického zamerania na Slovensku, disponuje vysokokvalifikovaným ľudským potenciálom učiteľov a výskumných pracovníkov, ktorý je do určitej miery jedinečným v rámci vysokoškolského vzdelávania ekonomického zamerania v SR. Výnimočnosť EU v Bratislave je v súčasnosti aj v tom, že ako jediná univerzita v SR poskytuje komplexné vzdelávanie v odboroch ekonómia a manažment vo všetkých študijných programoch a na všetkých troch stupňoch štúdia, okrem toho aj vo vybraných informatických a jazykovedných študijných programoch.

informacny denUvedené skutočnosti (komplexnosť ekonomického vzdelávania, ponuka viac ako 60 študijných programov, z nich niekoľko v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku) sú spolu s veľkými možnosťami absolvovať časť štúdia v zahraničí (na viac ako 300 partnerských inštitúciách), resp. možnosťou získania dvojitého, resp. spoločného diplomu z univerzít v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Thajsku, Česku a v Lotyšsku sú faktory, pre ktoré sa mnohí uchádzači rozhodujú študovať práve na EU v Bratislave. Najúspešnejšie na oslovenie potenciálnych uchádzačov o štúdium na univerzite sa javí pôsobenie prostredníctvom sociálnych sietí, prezentácia dobrých výsledkov (napríklad prehľady úspešnosti absolventov na trhu práce), ale aj osobná prítomnosť a prezentácia štúdia na EU v Bratislave na stredných školách. Pre mladých ľudí je mimoriadne dôležité aj to, ako a kde sa uplatnia po absolvovaní štúdia. Absolventi nachádzajú výborné pracovné pozície na trhu práce tak v SR, ako aj v rámci EÚ.  Možno konštatovať, že univerzita pripravuje absolventov pre prax a nie pre úrady práce.

Pred niekoľkými týždňami ste podpísali spolu s ďalšími dvoma univerzitami Memorandum o spolupráci s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Pedagógovia a študenti by sa mali podieľať na riešení výziev z oblasti informatizácie spoločnosti, kybernetickej bezpečnosti, štrukturálnych fondov či nových právnych skutočností súvisiacich napríklad s vlastníctvom dát. Na akých úlohách budete spolupracovať?

Memorandum o spolupráci s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu otvára nové možnosti spolupráce univerzít a ich vedecko-výskumného a odborného potenciálu s orgánmi štátnej správy. Predmetom spolupráce, vyplývajúcej z tohto memoranda, do ktorej sa môže zapojiť Ekonomická univerzita (EU) v Bratislave, bude predovšetkým príprava expertov v regionálnej politike zohľadňujúcej integrovaný prístup rozvoja, príprava makroregionálnych riešení, príprava nových a odborných kapacít, participácia na prieskumoch a analýzach v oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja, ako aj vytváranie podmienok pre študentov a doktorandov pre účasť na riešení projektov štátnej správy formou odborných stáží.

Uviedli ste, že EU je pripravená podieľať sa na hľadaní a riešení problémov najmä v oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja. Očakávate, že študenti budú mať záujem pracovať na štúdiách pre štát?

Problematika verejnej správy a regionálneho rozvoja má v štruktúre vzdelávania na EU v Bratislave svoje dlhodobé postavenie. Študijný program verejná správa a regionálny rozvoj bol prvýkrát na Slovensku akreditovaný práve na EU v Bratislave. Tým, že toto štúdium je orientované na praktické otázky rozvoja miest a regiónov, majú študenti už počas štúdia príležitosť vniknúť do problematiky efektívnosti fungovania štátnej správy a samosprávy. V prípade realizácie analýz a riešenia problémov v tejto oblasti ex ante bude motivácia študentov pracovať na štúdiách pre štát o to väčšia, že výsledky práce budú priamo použiteľné v praxi. Predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie vytvorilo popri etablovaných stážach študentov EU v Bratislave ďalšiu príležitosť pre uplatnenie vedomostí a schopností aj absolventov EU v Bratislave tak v komunikácii s verejnou správou, ako aj pri reprezentácii SR navonok. Doterajšie skúsenosti dokumentujú, že viacerí študenti budú mať záujem podieľať sa aj na spracúvaní koncepčných materiálov z tejto oblasti aj v budúcnosti v rámci spolupráce s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Študentov sa snažíme presvedčiť, že to, čo sa učia, má zmysel, a že sa to pozitívne prejaví v ich neskoršom uplatnení.

Študenti by mohli vidieť zmysel tejto spolupráce v tom, že pomôžu zlepšiť a zmodernizovať Slovensko. Zaujímajú sa dnešní mladí ľudia o dianie okolo seba, o fungovanie verejnej správy, sú občiansky aktívni? Napríklad v porovnaní so študentami spred 10 rokov …

Naša spoločnosť sa za posledných 10 rokov výrazne zmenila. Samozrejme, že aj  študenti sa zmenili, nemôžeme ich však hodnotiť na základe kritérií z pred 10 rokov. Súčasní študenti majú v dnešnej digitálnej dobe takmer ideálne podmienky na to, aby sa dostali k informáciám o fungovaní verejnej správy. Možností, ako sa zapojiť do diskusie je mnoho a možno predpokladať, že študenti aj všetky dostupné možnosti využívajú. Študentov EU v Bratislave sa počas štúdia všeobecne snažíme presvedčiť, že to, čo sa učia, má zmysel, a že sa to pozitívne prejaví v ich uplatnení po skončení štúdia. Na EU v Bratislave napríklad pôsobí bratislavská pobočka Euroatlantického centra (EAC), ktoré je zamerané na diskusie z rôznych oblastí medzinárodných vzťahov. Ďalej je to OIKOS Bratislava, pobočka medzinárodnej mimovládnej organizácie zameranej na udržateľnú ekonómiu a manažment.

Ale možno spomenúť aj rôzne aktivity študentského parlamentu, ako napríklad tradičné jarné upratovanie okolia univerzity pri príležitosti osláv Dňa zeme, čo je signálom, že im záleží aj na svojom okolí.  EU v Bratislave pripravuje v roku 2017 tzv. Týždeň udržateľnosti v zmysle cieľov udržateľného rozvoja OSN. Svojich študentov podporuje pri zapojení sa nielen do aktuálnej edície prieskumu verejnej mienky YouthSpeak (pod záštitou OSN) so zameraním na víziu sveta v roku 2030, ktorý od roku 2015 realizuje študentská organizácia AIESEC s globálnou pôsobnosťou, ale aj do tzv. YouthSpeak Forum, ktoré spája rozvíjajúcich sa lídrov v multigeneračnej komunikácii o témach globálneho dosahu. Viacerí pracujú ako praktikanti v inštitúciách štátnej správy, samosprávy ale aj mimovládnych organizáciách.

Vnímate rozdiely v postojoch vašich študentov k životu? Líšia sa od seba jednotlivé ročníky alebo dekády? Máme namysli najmä ich angažovanosť, motiváciu, chuť niečo robiť.

Vývojom spoločnosti a podmienok, ktoré pre svojich občanov vytvára, sa bezpochyby menia aj postoje študentov k životu. Mladí ľudia majú „svoju životnú filozofiu“. Rýchlo svoje konanie a správanie prispôsobujú situácii v spoločnosti nielen doma, ale aj v európskom a svetovom poňatí, ako aj informáciám poskytovaným novými technológiami. U určitej skupiny študentov prevláda individualizmus a preferovanie okamžitých efektov (finančných, materiálnych), čo často ovplyvňuje aj ich životný štýl. Súčasná generácia študentov považuje prácu za dôležitejšiu skutočnosť ako štúdium. Svoje študijné povinnosti sa snažia zohľadňovať vo vzťahu k práci. O to viac ale vyžadujú, aby vedomosti, ktorí získavajú štúdiom, boli využiteľné v ich budúcej pracovnej kariére. Zároveň sa mnohí z nich zaujímajú o vývoj a smerovanie správy vecí verejných na Slovensku, zaujali ich projekty Hodnota za peniaze a pod. a aj preto možno predpokladať, že ich priláka možnosť aktívne ovplyvňovať zmeny svojou prácou. Je potešiteľné vidieť úspešných mladých ľudí, ktorí sú pre svoju komunitu vzorom a svojimi aktivitami posúvajú celý kolektív vpred.

Náš portál Simple Talent SK sa venuje najmä HR témam a technológiám. Technológie čoraz viac vstupujú aj do personalistiky, do výberu a posudzovania kandidátov, do hodnotenia a riadenia výkonnosti. Vnímate tento vývoj? A do akej miery vidíte využitie povedzme umelej inteligencie v oblasti HR?

Informačné a komunikačné technológie sa stali súčasťou nášho života. Všetky naše aktivity, vyjadrenia a komentáre na internete sú našou digitálnou stopou a sú tak v personalistike zdrojmi, ktoré identifikujú profil uchádzača o zamestnanie. Preto sa oplatí mať túto skutočnosť na pamäti. Využívanie technológií pri výbere vhodných kandidátov na pracovné pozície na základe preddefinovaných parametrov nemôže nahradiť človeka a osobný pohovor. Môže zúžiť výber, ale nemôže nahradiť osobnú interakciu.

Foto zdroj: euba.sk

Kto je Ferdinand Daňo (58)

Prof. Ing. Ferdinand Daňo, PhD., je rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave od januára 2015, kedy vystriedal dovtedajšieho rektora Rudolfa Siváka. Predtým, od roku 2007, pôsobil ako prorektor EU pre vzdelávanie a štatutárny zástupca rektora. V rokoch 2000 až 2007 bol dekanom Obchodnej fakulty, na ktorej predtým šesť rokov pôsobil ako prodekan. Je členom Vedeckej rady Ekonomickej univerzity a vedeckých rád ďalších univerzít na Slovensku aj v Českej republike. Je autorom alebo spoluautorom viacerých monografií a učebníc, napísal desiatky vedeckých prác, príspevkov a článkov.