Bratislava 1 574 eur. Košice 1 220. Žilina 1 183. Prešov 990 eur. Aj takto môžeme charakterizovať krajské mestá na Slovensku. Že najlepšie platy ponúkajú zamestnávatelia v hlavnom meste nie je prekvapením. Možno však mnohých zarazí, keď len pár kilometrov za jeho hranicami je priemerná hrubá mesačná mzda nižšia ako v Detve. Aj to vyplýva z údajov, ktoré nájdete na webe platy.sk

Suverénnym lídrom u nás je Bratislavský kraj. V ňom pracujúci ľudia si mesačne nájdu na výplatnej páske hrubú mzdu 1 558 eur. V priemere. Neznamená to teda, že všetci “Bratislavčania” zarábajú viac ako ich spoluobčania z iných kútov republiky. No je predpoklad, že sú lepšie platení ako ľudia na rovnakej pozícii napríklad Košickom kraji. Generálny riaditeľ tu zarába 4 446 eur, no v Bratislave si príde na viac ako 7 000. Upratovačka, ktorá sa najčastejšie nachádza na opačnom konci príjmovej tabuľky, sa na východe krajiny musí uskromniť v porovnaní s kolegyňou zo metropoly – tá má 545 eur, Košičanka 514 a žena či muž upratujúci v prešovskej župe si príde len na 480 eur.

S veľkým odstupom za bratislavským VÚC sa umiestnili ďalšie kraje. Do jednej skupiny môžeme zaradiť Trnavský, Trenčiansky Nitriansky, Košický a Žilinský kraj. Všetky sú v rozmedzí 1 100 až 1 176 eur. Predposledná je banskobystrická župa s 1 037 eurami a pomyselné červené koncové svetlá drží prešovská VÚC-ka. Tá sa ako jediná neprehupla cez tisícku v hrubom mesačne – priemerná mzda je tu 982 eur.

Tak, ako sú dramatické rozdiely v rámci celej krajiny, rovnako to platí aj na území jednotlivých krajov. Ak si ich rozmeníme na okresy, opäť dominuje Bratislava, jej náskok však už nie je tak výrazný. Malacky zaostávajú len o 254 eur. Viacero okresov sa prehuplo cez 1200 eur – Senec, Košice, Trnava, Trenčín aj Kysucké Nové Mesto. No byť v bratislavskej župe ešte neznamená, že zarábate nadpriemerne. Okres Pezinok s 969 eurami zaostáva nielen za spomínanou Detvou, ale napríklad aj Topoľčanmi, Senicou či Námestovom.

Aj tak mu však môžu závidieť v mestách ako sú Veľký Krtíš (673 eur), Levoča (655 eur) alebo Snina (581 eur). Tie uzatvárajú pelotón okresov rozdelených podľa priemernej mesačnej hrubej mzdy a sú jediné, v ktorých sa jej úroveň nepreklopila cez 700 eur. Zaujímavé pritom je, že bez ohľadu na “bohatstvo či chudobu” krajov majú jednu vec spoločnú: vo všetkých platí, že zhruba 60 percent obyvateľom zarába menej, ako je lokálny priemer.








 

 

red, 10.7.2018