Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz je vo svojom úrade už tri roky, počas ktorých sa podarilo dosiahnuť najvyššie percento zamestnanosti Rómov od socializmu. Napriek tomu je v tomto etniku viac nezamestnaných, než v majorite a veľkým problémom, najmä s predsudkami, čelia príslušníci tejto menšiny, keď si hľadajú prácu.  

Podľa výsledkov experimentu Inštitútu finančnej politiky sú ľudia s rómsky znejúcim menom zamestnávateľmi pri obsadzovaní voľných miest diskriminovaní. Len cca 37 percent z nich dostane odpoveď životopis. Ak rovnaké CV pošle „Neróm“, má takmer 70 percentnú istotu, že firma zareaguje. Jednoduchá otázka je – čo s tým?

Je to, samozrejme, veľký problém. Hovoríme totiž o ľuďoch, ktorí už aj tak majú sťažené podmienky tým, že je pre nich často náročné napísať si životopis, pomocou ktorého by boli zaujímavými uchádzačmi o zamestnanie. No a v prípade, ak si životopis napíšu a odhodlajú sa ho poslať, stretávajú sa s tým, že ich odmietnu kvôli tomu, že sú Rómovia.

Toľko zamestnaných ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, ako máme teraz, sme nemali od čias socializmu

Dobrou správou však je, že sa situácia zlepšuje. Toľko zamestnaných ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, ako máme teraz, sme nemali od čias socializmu, kedy prakticky fungoval koncept povinného zamestnania.

Hospodárstvu sa na Slovensku darí, čo znamená, že potrebujeme pracovnú silu. A pomaly už nemáme inú rezervu, ako naše marginalizované komunity. Mení sa však aj zmýšľanie a postoj ľudí, lebo vidia pozitívne príklady a zisťujú, že sa oplatí pracovať aj s rómskymi uchádzačmi. Treba tiež povedať, že s týmto problémom, bohužiaľ, bojujú aj najvyspelejšie krajiny sveta. Rasizmus a predsudky našu spoločnosť asi nikdy úplne neopustia, musíme preto pracovať na tom, aby bolo pozitívnych príkladov spolupráce stále viac.

Ak hovoríme o predsudkoch zamestnávateľov voči Rómom, s ktorými sa najčastejšie stretávate?

Predsudky zamestnávateľov súvisia s predsudkami  väčšiny ľudí na Slovensku, ktoré voči Rómom  vo všeobecnosti majú. Najčastejšími sú, že Rómovia sú leniví a nechcú pracovať, prípadne že nemajú hygienické návyky a že kradnú. Sú to veľmi negatívne stereotypy.

Treba priznať, že keď človek pochádza zo sociálne slabšieho prostredia a je dlhodobo nezamestnaný, je potrebné pracovať na tom, aby mal spoľahlivé pracovné návyky. Prvé týždne v novej práci sú pre takéhoto človeka kľúčové preto, aby pochopil, že do práce nemôže prísť len v pondelok a utorok a potom v stredu už nie, ale že musí každé ráno vstať, prísť načas a byť v práci počas celej pracovnej doby až do jej skončenia. Zamestnávatelia si začali uvedomovať, že dlhodobo nezamestnaní potrebujú tieto návyky naštartovať a vďaka podpore štátu začali na tomto pracovať. Momentálne ponúkame najrôznejšie programy firmám, ktoré sú schopné a ochotné zamestnať dlhodobo nezamestnaných.

Nechceme generalizovať, no určite sú aj niektoré výhrady, ktoré sa zakladajú na pravde. V čom by samotní Rómovia mali pridať, aby sa aj dnes, keď je nedostatok pracovnej sily, stali atraktívnymi na trhu práce?

V minulosti som robil prieskum, v rámci ktorého som sa stretol aj s názormi Nemcov, ktorí žili spolu so Slovákmi na Spiši v 19. storočí. Tí mali voči Slovákom podobné výhrady –  Slováci podľa nich veľa pili a nechceli pracovať, považovali ich za lenivých a na ich vkus mali priveľa detí. Trvalo niekoľko desaťročí, kým sa tieto predsudky u Nemcov stratili. Dnes si už len ťažko vieme predstaviť, že by niekto tvrdil, že Slováci nechcú pracovať.

Myslím, že takýmto spôsobom a smerom sa to vyvíja aj v prípade Rómov. Ak zabezpečíme Rómom podmienky na to, aby sa zamestnali, radi to využijú. Tretina rómskeho obyvateľstva, ktorá je integrovaná, má veľmi podobné čísla zamestnanosti ako nerómska majorita, takže platí, že väčšinou sú zamestnaní. Tretina, ktorá nežije na úplnom okraji spoločnosti, má horšie podmienky čo sa týka možnosti zamestnania sa, ale stále vo veľkom počte pracuje.

Ak niekto uvažuje o tom, že by chcel zamestnať veľkú skupinu ľudí z rómskych komunít, budeme radi, ak sa obráti na náš úrad.

Pokrok však sledujeme aj v najchudobnejších rómskych komunitách. Aj v osadách máme veľa Rómov, ktorí sú zamestnaní – formálne zamestnaná je z nich vyše štvrtina. Tí ostatní väčšinou pracujú tiež, no nie vždy legálne. Platí však, že takmer každý na Slovensku nejakým spôsobom pracuje.

Všetci by sme si mali byť rovní, čo sa týka negatívnej, ale aj pozitívnej diskriminácie. Napriek tomu – ako by samotní zamestnávatelia mohli prispieť k tomu, aby rástol počet Rómov aj na pozíciách s náročnejšou náplňou práce?

Niekedy nie je potrebné prísť s novými nápadmi, ale stačí sa inšpirovať tým, čo sa osvedčilo niekde inde. Napríklad Železiarne Podbrezová spustili úspešný pilotný projekt v spolupráci s ústredím práce, v rámci ktorého ľuďom poskytujú mentoring. Noví zamestnanci majú koordinátorov priamo z lokalít, v ktorých žijú a tí im pomáhajú pri vstupných pohovoroch, ale aj po tom, ako sa zamestnajú. Takéto podporné opatrenia fungujú, no existujú aj iné efektívne a dostupné možnosti. Ak niekto uvažuje o tom, že by chcel zamestnať veľkú skupinu ľudí z rómskych komunít, budeme radi, ak sa obráti na náš úrad.

O istých skupinách obyvateľstva, a teraz nemyslím len Rómov, sa hovorí, že sú nezamestnateľné. Či už sa to týka ľudí s nedokončeným základným vzdelaním, s nulovými pracovnými skúsenosťami, slabou znalosťou slovenčiny, neochotných vôbec pracovať. Existujú vôbec nástroje, ktoré by dokázali rozhýbať týchto jednotlivcov či dokonca celé komunity?

Ja som sa so skupinou úplne nezamestnateľných ľudí ešte nestretol. Existujú však individuálne prípady, kedy je naozaj komplikované nájsť pre uchádzača zamestnanie. Cestou k zamestnaniu však vie byť aj zapojenie sa do tzv. sekundárnej ekonomiky – to znamená, že namiesto toho, aby sme očakávali, že z človeka, ktorý je 20 rokov nezamestnaný bude okamžite murár, radšej porozmýšľame nad tým, či ho najprv  nezamestnáme v rámci aktivačných prác. Účasť na aktivačných prácach môže smerovať k tomu, že neskôr nastúpi napríklad do sociálneho podniku, ktorý často funguje ako medzitrh práce.

Uvedomujme si, že dlhodobo nezamestnaní sa, minimálne na začiatku, nebudú vedieť okamžite prispôsobiť podmienkam výkonu práce, potrebujú preto čas a podporu. V tom problém nevidím. Za problém však považujem, že mnoho ľudí odpíšeme ako nepoužiteľných už v detskom veku, kvôli tomu, že majú diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu. Tieto deti potom chodia do špeciálnej školy a zo špeciálnej školy už nemajú kam ďalej ísť, možno len na dvojročné programy na stredných odborných školách. Tie, samozrejme, odvádzajú poctivú a dobrú prácu, ale produkujú najmä pomocných pracovníkov, pričom veľa, najmä rómskych detí, sa dostane do špeciálnej školy hlavne kvôli tomu, že neovládajú slovenčinu, alebo sa nevedia rýchlo prispôsobiť a presadiť v novom prostredí.

Momentálne pracujeme na tom, aby sme umožnili nástup na bežné stredné odborné školy aj takýmto deťom, lebo nepovažujeme za správne, aby bol niekto celý život stigmatizovaný kvôli tomu, že ho v 6 rokoch zaradili na špeciálnu školu. Myslím si, že druhošancové vzdelávanie a sekundárny trh práce sú silnými nástrojmi.

Sú aj pozitívne trendy – napríklad stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných Rómov. Aký ďalší pokrok vidíte v oblasti zapájania sa Rómov do trhu práce?

Teší ma, že čoraz viac Rómov študuje na vysokých školách, ja by som však zišiel o poschodie nižšie a povedal, ako veľmi je dôležité, že vidíme viac Rómov, aj z tých najchudobnejších komunít, na stredných školách a stredných odborných školách.

Veľa ľudí zabúda na to, že ak chceme mať úspešných ľudí na trhu práce, základom je výchova už v ranom veku, najmä predškolská príprava.

Som rád, že existujú štipendijné programy zamerané na podporu Rómov, ktorí chcú ísť na stredné školy. Človek bez strednej školy si na Slovensku alebo v Európe síce zamestnanie nájsť dokáže, no za často menej výhodných pracovných podmienok.  Rozširujeme preto podporné systémy vo vzdelávaní. Veľa ľudí zabúda na to, že ak chceme mať úspešných ľudí na trhu práce, základom je výchova už v ranom veku, najmä predškolská príprava.

Rozvoj sociálnej ekonomiky, ktorý napreduje, je tiež veľmi dôležitý. Formujú sa aj prvé nové sociálne podniky, ktorých cieľom je zamestnať čo najviac týchto ľudí. Na Slovensku tiež máme stovky ľudí z rómskych komunít zamestnaných v rámci terénnej sociálnej práce, prípadne sú súčasťou miestnych občianskych poriadkových služieb, alebo pracujú ako asistenti v škôlkach a školách.

O programoch práce so sociálne slabými Rómami z osád sa už hovorí desiatky rokov, mnohé išli do stratena, často musia úlohy štátu suplovať dobrovoľníci či nadšenci. Aký by mal byť rámec, ktorý zastreší prácu s týmito komunitami tak, aby ďalšie generácie mali lepšiu štartovaciu pozíciu čo sa týka vzdelania a zručností, ako mali ich rodičia či starí rodičia?

Miestne orgány, obce, neziskové organizácie, firmy, vedia iba horko ťažko pracovať, ak štát nezakročí, alebo ich nepodporí. Na druhej strane, štát nevie mikromanažovať procesy na úrovni jednotlivých komunít. Potrebujeme pracovať na ešte lepšej spolupráci medzi štátom, mestami a obcami. Pre obce a mestá treba zabezpečiť podporné systémy a projekty, no výsledky sú v ich rukách. V posledných rokoch sme priniesli viaceré pozitívne zmeny, či už pomocou zmien viacerých zákonov, ale aj  zmenou systémov sociálnej podpory a podpornými projektami. Ak štát vytvorí podmienky, úspechy na miestnej úrovni sa dostavia.

red, 24.4.2019