Počet Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v zahraničí a pripúšťajú návrat domov, mierne stúpol. To je hlavný odkaz prieskumu iniciatívy Slovak Professionals Abroad Program, ktorá funguje pod neziskovou organizáciou Leaf a ktorý porovnával situáciu v rokoch 2016 a 2018. Zmenšil sa totiž počet tých, ktorý takýto krok úplne vylučujú – z 26 na 22 percent. Najčastejšie ich na Slovensko ťahajú emocionálne dôvody, no pozitívne vnímajú aj zmeny vyvolané protestami verejnosti proti politikom. Práve korupcia a klientelizmus, ktoré sú im pripisované, považujú našinci v cudzine za najväčšie mínus ich vlasti. Do prieskumu sa zapojilo 4 044 Slovákov žijúcich v 72 krajinách sveta.

Viac ako tretina respondentov odišla za hranice v snahe získať kvalitnejšie vzdelanie, 23 percent si hľadalo lepšie platenú prácu. Tieto dôvody asi nikoho neprekvapia. Na otázku prečo by niekedy v budúcnosti uvažovali nad opätovným životom na Slovensku, odpovedala takmer polovica zapojených ľudí, že by išlo skôr o emocionálne ako pragmatické dôvody. To však neznamená, že by sa rozhodovali len srdcom.

Viac prieskumov aj TU a TU

K návratu zahraničných Slovákov motivujú aj čisto rozumové dôvody. Z nich na prvom mieste je zmena politickej kultúry (54 % respondentov). Až za ňou skončili finančne výhodná pracovná ponuka (47 %) a kvalitnejšie štátne služby (45 %). Že práve štát, konkrétne jeho snaha prilákať ľudí späť z cudziny, úplne zlyháva, dokazuje aj fakt, že len 5,28 % zapojených považujú za faktor, ktorý by ich mohol značne ovplyvniť pri rozhodovaní sa o návrate, aj štátne podporné schémy, ako napr. Návrat domov s finančnou dotáciou.

Firmy, ktoré by mali záujem o našich odborníkov za hranicami, by im mali v prvom rade ponúknuť dobrý plat. Ten je stále hlavným ekonomickým argumentom, ktorý berú do úvahy (67,15 %). S odstupom na druhom mieste skončil kariérny rast (26,52 %), na treťom flexibilný pracovný čas (23,40 %). Pri rozhodovaní sa medzi dvoma ponukami – jednou v cudzine a druhou v SR, by zavážil hlavne pomer platu k životným nákladom (62 %), za ním nasleduje rovnováha medzi pracovným a súkromným životom (33 %). Bohužiaľ slovenské firmy (a organizácie všeobecne) nie sú moc veľkým lákadlom – až 82 percent respondentov medzi nimi nevidí takú, pre ktorú by radi pracovali (najlepšie v tomto smere dopadol ESET).

Až 82 percent respondentov nevidí na Slovensku organizáciu, pre ktorú by radi pracovali

Najviac sa k návratu do jedného roka prikláňajú študenti medzinárodných vzťahov, európskych štúdií a politológie. Len desatina plánujú zostať “vonku”. Na druhej strane spektra sú inžinieri, z ktorých sú to až dve tretiny. V prípade pracovného sektoru je situácia odlišná a podmienená momentálnym smerovaním nášho priemyslu. Z automobilového sektoru totiž viac ako tretina zvažuje návrat v dlhodobom horizonte a 5 % do jedného roka, pričom len 18 % ho odmieta. Naopak zamestnanci v energetickom priemysle až v pomere 35 % nepočítajú s návratom na Slovensko.

Zo zistení prieskumu LEAF je zaujímavý aj fakt, že už spomínaný najväčší problém SR z pohľadu Slovákov žijúcich v zahraničí – teda korupcia a klientelizmus, sa prehlbuje. V roku 2016 to tvrdilo necelých 71 percent z nich, vlani to už bola takmer 75 percent. Na druhé miesto sa dostala radikalizácia a intolerancia k menšinám (24,16 %), za nimi sú bok po boku životná úroveň a vzdelávací systém (cca 22 vs. 21 %). Naopak, najpozitívnejšie vlani vnímali protesty za slušné Slovensko a úspechy našich firiem (46,57 resp. 41,07 %).

Celý prieskum Leaf nájdete TU.

red, 8.3.2019