Podarilo sa mu niečo, o čo sa už celé desaťročia márne snažia úrady aj meniaci sa splnomocnenci vlády. V obci s 99-percentnou nezamestnanosťou, ktorej drvivú väčšinu obyvateľov tvoria Rómovia, vybudoval fungujúcu komunitu, ktorá býva vo vlastných domoch a kde žiadne z detí nepozná, čo je to prepadnúť v škole. A po desiatich rokoch jeho starostovania takmer nenájdete v Nitre nad Ipľom človeka, ktorí by nemal stálu prácu. Tivadar Berky v rozhovore pre Simple Talent.

Koľko rokov ste starostom?

Tretie volebné obdobie.

Čo vás motivovalo prvýkrát kandidovať?

Keď naša generácia vyrastala a stali sme sa dospelými, nebolo nám jedno, čo si o nás myslia v okolitých obciach a v spoločnosti, ktorá nás obklopuje. A tá mienka bola veľmi negatívna – volali nás džungľa, tvrdili, že cez túto obec sa ani neoplatí prechádzať a podobne. Pritom v minulosti sme prosperovali, hlavne poľnohospodárstvo, pestovala sa tu zelenina, naša pôda je veľmi bonitná. Tak sme si povedali, že niečo s tým treba spraviť. A v roku 1998 po konci mečiarizmu a zmene orientácie na západné demokracie sme sa aj my rozhodli, že sa chceme do tohto vývoja zapojiť. Angažovali sme sa v rámci obce a keďže sme neboli spokojní s jej vedením, rozhodol som sa kandidovať.

Ako to prijali obyvatelia?

Mladí s nadšením, no tí skôr narodení boli skeptickí, pretože z minulosti boli zvyknutí, že vedenie tvoria starší ľudia. Ale to postupom rokov zmizlo a dnes už uznávajú, že mladá generácie zvláda riadenie samosprávy lepšie ako jej predchodcovia.

Čo ste vo funkcii urobili ako prvé?

Prioritou bolo postarať sa o mladú generáciu, tou druhou zlepšenie vybavenia obce.

Začali sme tým, že sa legalizovali čierne stavby. Je iné, ak ste vlastníkom majetku, máte k nemu vzťah.

V prípade mladých ľudí je kľúčové, aby si uvedomili možnosť zmeny vlastného života. Pretože potom sa to prenesie aj na ich deti. Začali sme tým, že sa legalizovali čierne stavby. Je iné, ak ste vlastníkom majetku – bytu či domu, máte k nemu vzťah, hrdosť, že vám niečo patrí. Potom sme vytvorili pracovné miesta. Nezamestnanosť bola 99 percent pri 271 obyvateľoch. Z každej rodiny – bolo ich 22, sme vybrali jedného, komu sme dali prácu. Aby sa nikto nemohol sťažovať, že jeho rodinu sme vynechali. Len pre zaujímavosť, do školy chodilo 8 žiakov, dnes ich je 29, počet obyvateľov stúpol na približne 370, z toho 86 percent tvoria Rómovia.

Aká to bola práca?

Bola možnosť, aby sa v rámci protipovodňových opatrení starosta rozhodol, že ich vykoná vo vlastnej réžii. Zvolili sme si túto možnosť a miestni sa naučili, že je rozdiel dostať výplatu a podporu. A takto sme postupne začali zapájať celé rodiny, takže ak štyria jej členovia dostali po 500 eur, videli ten dramatický rozdiel v porovnaní s dávkou od štátu. Postupne sa začali vzmáhať, opravovali si domy, kúpili nábytok a  ich deti si urobili vodičské preukazy, kúpili si autá atď. Dnes už majú ústredné kúrenia. No a obec cez projekty opravovala osvetlenie, rozhlas, chodníky a komunikácie.

Aké boli ďalšie efekty?

Nespomínam si, že by sa u nás Rómovia pobili. Minimálne za posledných päť rokov nezmizlo ani jedno jablko zo záhrady. Nie sú nútení. O deti je v škole postarané, obec im prispieva aj na raňajky a obedy. V škole je teplo, vytvorili sme priestor pre učiteľov, aby sa dokázali deťom venovať na takej úrovni, ako potrebujú. Len nedávno som dostal pozdrav zo škôl napríklad z Fiľakova, že naše deti sú pripravené, neprepadávajú. Mimochodom, u nás nenájdete rodiny s desiatimi deťmi. Majú dve – tri, maximum je myslím päť. Škola je vybavená, učitelia majú v lete 13. plat a na Vianoce 14. plat, to isté nepedagogickí pracovníci. Každý mesiac majú prémie. Za posledných päť rokov žiadny žiak neprepadol a každý po ukončení základnej školy pokračuje ďalej vo vzdelávaní.


Zdroj: Nitra nad Ipľom

Mladí ľudia z Nitry nad Ipľom už ani nechodia na úrad práce. A to je vlastne tretia fáza nášho projektu. Prvá a druhá boli spomenuté zamestnávanie členov rodiny, no a teraz už máme koordinátorov, ktorí cez agentúru zamestnávajú ľudí. A dnes máme na Slovensku takú situáciu na trhu práce, že keď ste pripravený a ochotný, tak si robotu nájdete. Na obecnom úrade mám dve sociálne pracovníčky a tie nerobia skoro nič iné len pomáhajú vytvárať životopisy a žiadosti o zamestnanie.

Dochádzajú vaši občania za prácou?

Áno, mladí dochádzajú. No mnohí už nechcú robiť za naše mzdy, napríklad šiesti sú v Nemecku, ďalší deviati idú teraz za nimi, pracujú aj v Holandsku, Írsku. Máme dievčinu, ktorej sa končí materská a nejde na úrad práce. Manželka ju dnes viezla do Fiľakova, kde si išla do jednej firmy vybaviť administratívu a nastupuje tam do práce. Takže nezamestnanosť u nás klesla na zhruba 2 až 3 percentá. A to sú tí, čo nechcú robiť. V obci už zamestnávame na projektoch len ľudí starších ako 50 rokov. Spravil som z nich hliadku, starajú sa o životné prostredie, pokosia cintorín a podobne.

Aké ďalšie projekty ste robili?

V druhej fáze, keď sme zamestnali celé rodiny, som spustil výrobu zámkovej dlažby. V susednej obci urobila externá firma chodníky z asfaltu za 80-tisíc eur, na čo si samospráva zobrala úver. My sme si požičali 35-tisíc, kúpili sme stroje na výrobu aj ukladanie dlažby, zobral som 62 ľudí, rozdelil som ich na 8 skupín a začali sme. Vyrobili sme 47-tisíc kusov dlažby, poukladali sme to a máme chodníky. Stroje nám, samozrejme, zostali a ušetrili sme ešte 9-tisíc eur. No najdôležitejšie je, že 62 ľudí malo príjem, ich rodiny sa ekonomicky zdvihli, získali pracovné návyky. Sami sebe dokázali, že to zvládnu, začali si veriť.

Mnohí starostovia sa vyhovárajú na veľkú byrokraciu, na prekážky zo strany štátu, keď chcú niečo urobiť. Aké sú vaše skúsenosti?

Napríklad sme požiadali splnomocnenca vlády o 15-tisíc eur na opravu základnej školy. Dostali sme istú čiastku, zvyšok sme dodali z rozpočtu obce. Listom som požiadal ministerstvo vnútra, aby sme dostali výnimku, pretože máme na tieto práce vlastných odborníkov. Povolili nám ju, rovnako tak pri rekonštrukcii verejného osvetlenia. Chcem, aby sme peniaze dávali ľuďom z obce.

Nie je nič lepšie, ako keď človek vidí, že urobil kus práce a je za ňu zaplatený.

Je to teda hlavne o chcení. Keď zadáte zákazku nejakej firme, tak vlastne máte po starosti. Ak to chcete robiť vo vlastnej réžii, musíte sa pripraviť na veľa starostí. Ja som napríklad pri výrobe a kladení dlažby robil v každej z ôsmich skupín. Aby nepovedali, že som s niekým nepracoval. Teraz ideme z kultúrneho domu robiť komunitné centrum a v uznesení zastupiteľstva je jasne dané, že všetky práce, ktoré si nevyžadujú odbornú spôsobilosť, budú vykonávať obyvatelia obce Nitra nad Ipľom. A nie je nič lepšie, ako keď človek vidí, že urobil kus práce a je za ňu aj zaplatený. Začne si aj vážiť sam seba. A s takým človekom sa dá. Je v tom aj kus psychológie.

A ako je to s nesplácanými úvermi či dokonca s exekúciami, čoho sme často svedkom pri sociálne slabších rodinách?

Nič také u nás nie je. Napríklad jedna rodina si zobrala hypotéku a odkúpili si rodinný dom. Pracujú a nemajú problém, naša ekonómka im pomohla nastaviť splátky.

Problémy boli len v rodinách. Stále sme narážali na staré zvyky, že o peniazoch rozhodujú len rodičia. A deti chceli vodičské preukazy, autá, nové šaty atď. Ženy sa zamestnali, už prestali byť závislé od mužov a niektorí to ťažko niesli. Cítili sa ohrození. Dnes už ani v jednej rodine nie je s tým problém. Zvykli si.

Keď sa obzriete späť na tie roky, na čo ste najviac hrdý?

Že sa nám podarilo dostať z okraja spoločnosti.

A z projektov, ktoré ste robili?

Napríklad ľudia u nás separujú odpad. Vytvorili sme sklad tuhého paliva. Aby aj tí, ktorí nemajú peniaze na 10 metrov dreva, si mohli kúpiť len meter. Obec otvorila aj potraviny, keďže tu v začiatkoch žiadny obchod nebol. A to s nízkymi cenami, aké sú v meste. Dnes už nie sú potrebné, tak sme ich zatvorili a otvorili novú triedu v škole, máme dvoch učiteľov a dvoch asistentov.

Zdroj: Nitra nad Ipľom
Zdroj: Nitra nad Ipľom

Škola je slovenská či maďarská?

Slovenská. Nikto s tým nemá problém. V roku 2011 bolo sčítanie obyvateľstva. Vedel som, že ak sa chceme uchádzať o projekty, musíme sa prihlásiť k rómskej menšine. Dovtedy sme oficiálne mali len asi 6 percent Rómov, mnohí sa hlásili k maďarskej národnosti. Osobne som zašiel do každého domu a vysvetlil som im, že aj v tomto musíme spolupracovať. Nenašiel sa ani jeden, ktorý by zaprel rómsky pôvod.

Aké máte ďalšie plány?

Prvým je vybudovanie už spomínaného komunitného centra. Druhým je dostavba vonkajšieho zastrešenia pred domom smútku. Vybavenosť obce je na úrovni, snáď len postavíme ďalšie ihrisko pre deti. Inak nám nič nechýba.

Dotazník

Pri čom pijete rannú kávu? Ráno o šiestej si dám kávu s manželkou.

Aká prvá myšlienka vám napadne ráno po príchode do práce? Že musím byť pozitívny.

Ktorý je váš najpoužívanejší dorozumievací jazyk? Maďarský.

Telefón, počítač alebo tablet? Telefón.

Relax – aktívny alebo pokojný? Aktívny. Napríklad je to nakladanie dreva v našom sklade.

Aký je ideálny víkend? Keď je pekné počasie a rodina je spolu

Tivadar Berky (43)
Tretie volebné obdobie je starostom obce Nitra nad Ipľom v okrese Lučenec. Je absolventom bakalárskeho štúdia sociálnej práce, ktorú vo svojej funkcii často využíva. Ako člen slovenskej delegácie vystúpil v Európskom parlamente s prejavom o riešení rómskej problematiky v Európe. Pred piatimi rokmi dostal spolu s ďalšími tromi slovenskými starostami na medzinárodnej konferencii v Budapešti ocenenie za prístup k riešeniu problémov rómskych komunít. Je ženatý, má dve deti.

Pozn. redakcie: Tento rozhovor vznikol ako reakcia na vaše tipy, ktoré ste nám posielali počas súťaže o tablet iPad. Viacerí z vás sa zaujímali, ako by sa dala vyriešiť vysoká nezamestnanosť Rómov a ďalších sociálne slabších skupín obyvateľstva. Ďakujeme! Ak  máte ďalšie nápady či tipy na témy, ktorým by sme sa mali venovať, píšte na redakcia@simpletalent.sk .