Je najvyšší čas začať s prípravou absolventov, ktorí budú zodpovedať požiadavkám firiem digitálneho veku. Do roku 2022 sa totiž až 74percent z tých, ktoré budú zvažovať umiestnenie nových prevádzok, bude rozhodovať predovšetkým podľa dostupnosti lokálnych talentov. A to je vážna výstraha pre slovenský vzdelávací systém. Až polovica podnikov totiž očakáva, že zmenia svoju lokáciu, pričom okrem dostatku vhodnej pracovnej sily budú posudzovať najmä náklady práce. Ostatné faktory ako sú flexibilita pracovnej legislatívy či zdroje surovín nebudú hrať až tak významnú úlohu. Vyplýva to z najnovšieho The Future of Jobs Report 2018, ktorý publikovalo World Economic Forum.

Digitálna ekonomika alebo ešte populárnejší výraz Industry 4.0 menia tvár nielen fungovania spoločností, ale aj globálneho pracovného trhu. Za hlavné akcelerátory zmien sa považujú vysokorýchlostný internet, umelá inteligencia, analytika využívajúca čoraz väčšie objemy dostupných dát (Big Data) a cloud computing. Až 85 percent firiem chce využívať big data analýzy, internet vecí či cloud, výrazne za nimi nezaostávajú ani strojové učenie či virtuálna realita. Hovoríme o časovom horizonte najbližších 5 rokov. A aký to bude mať vplyv na pracovnú silu a vybrané profesie?

Takmer polovica firiem zapojených do prípravy reportu potvrdila, že zavádzanie nových digitálnych technológií vyústi do redukcie počtu zamestnancov na plný pracovný úväzok. Na druhej strane zhruba štvrtina si myslí, že automatizácia vytvorí nové pozície. Trendom bude aj najímanie si externých špecialistov na konkrétne úlohy miesto ich priameho zamestnávania. Zmení sa aj podiel práce, ktorú v rámci jedného dňa vykonajú pre firmu ľudia a stroje. Kým dnes je tento pomer 71 ku 29 percentám v prospech ľudí (v 12 vybraných priemyselných odvetviach), v roku 2022 to bude už len 58 vs. 42 percent. Stroje budú čoraz viac preberať aj úlohy ako sú komunikácia (dnes 23 %, v 2022 už 30 %; koordinácia, rozvoj, riadenie a poradenstvo (20 vs. 29 %) či argumentácia a prijímanie rozhodnutí (18 vs 27 %).

Úbytok profesií, ktorý spôsobí nástup digitilizácie a automatizácie, vyváži vznik úplne nových pozícií

Pozitívne správy však tlmia pesimistov, ktorí očakávajú, že umelá inteligencia prevalcuje tú ľudskú. Bude totiž rásť podiel ľudí, ktorí budú pracovať v novo vznikajúcich pozíciách v porovnaní s tými tradičnými – až o 11 percent vo všetkých odvetviach. Asi polovica dnešných kľúčových pracovných miest – tvoriaca hlavnú časť zamestnanosti – zostane v období do roku 2022 stabilná. V absolútnych číslach to na zapojenej vzorke firiem (reprezentujú asi 15 miliónov pracovníkov) predstavuje úbytok necelého milióna miest v porovnaní s prírastkom 1,74 milióna pozícií vplyvom vzniku nových produktov a služieb.

Profesiami so svetlou budúcnosťou sú dátový analytik a vedec, vývojár softvéru a aplikácií a špecialista na e-commerce a sociálne médiá. Z novovznikajúcich odborov sú to napríklad špecialista na umelú inteligenciu, strojové učenie, big data, automatizáciu, robotiku či analytik informačnej bezpečnosti. Ale o svoje uplatnenie sa nemusia báť ani tradičné odbory akými sú marketingový odborník, kauči či obchodníci. Okrem nových zručností, ktoré si vyžiadajú ďalšie vzdelávanie, tak svoju hodnotu nestratia (či dokonca zvýšia) aj kreativita, originalita a iniciatíva, kritické myslenie, flexibilita alebo komplexné riešenie problémov. Firmy sú nejednotné v názore, ako si ľudí s novými (digitálnymi) schopnosťami osvoja. Nie všetky totiž chcú venovať energiu rekvalifikáciám, skôr sa pozerajú po možnosti získať už hotových zamestnancov na trhu práce. Zároveň podniky budú od nás očakávať, že si nové zručnosti osvojíme sami. Zhruba polovica až dve tretiny z nich bude chýbajúcich odborníkov riešiť pomocou outsourcingu.

Viac informácií nájdete v samotnom reporte, ktorý si môžete stiahnuť TU.

red, 3.10.2018