Automatizácii sa nevyhne žiadny trhový sektor. Bez ohľadu na kontinent a štát, v ktorom firma pôsobí. Otvorená zostáva len otázka, na koľko sú jednotlivé krajiny a odvetvia náchylné na nahrádzanie klasických pracovných postupov a povolaní. Vo svojom výskume sa na to podrobnejšie pozrel McKinsey Global Institute.

Vybral si 46 krajín, ktoré reprezentujú štyri pätiny globálnej pracovnej sily. Autori však neskúmali jednotlivé profesie, ale pozreli sa na konkrétne činnosti, ktoré k nim patria. Každá z nich totiž môže mať rôzny potenciál na automatizáciu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že s využitím súčasných technológií sa “automatizačný boom” týka 40 až 55 percent činností, čo predstavuje zhruba 1,2 miliardy  full time pracovných úväzkov (v prepočte na mzdy je to 14,6 bilióna dolárov).

Najvyšší potenciál je v Japonsku

Ak sa pozrieme na jednotlivé krajiny, neplatí priama úmera medzi vyspelosťou a automatizáciou. Dobrý príkladom sú Japonsko a USA. Znie logicky, že by mali vzhľadom na svoju príslušnosť k hospodárskej elite vykazovať veľmi podobné výsledky, no Japonci majú nad Američanmi výrazne navrch. Do výsledného skóre totiž vstupuje viacero premenných. V krajine vychádzajúceho Slnka napríklad pripadá viac pracovných hodín na výrobné miesta a administratívne práce. Obe majú vysoký potenciál automatizácie, pričom v USA naopak majú vyšší podiel pracovných hodín v oblasti riadenia, architektúry a inžinierskych prác. Tie si vyžadujú špecifické odborné znalosti, ktoré v súčasnosti ešte nie sú schopné počítače nahradiť. Ak sa podobné faktory agregujú, má potenciál automatizácie (pri aktuálnych technológiách) v Japonsku viac ako 55 percent pracovných činností v porovnaní s necelými 46 percentami v Spojených štátoch.

mc

V globále platí, že najväčší dopad na pracovnú silu bude mať automatizácia v Číne a Indii – týka sa 700 miliónov pracovníkov. Na Starom kontinente je to tiež nezanedbateľných 60 miliónov (1,9 bilióna dolárov v prepočte na mzdy) v piatich najväčších ekonomikách (Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko). Globálnymi lídrami sú štyri krajiny – Čínu a Indiu dopĺňajú USA a Japonsko. V Európe sa z hodnotených krajín na špici usadila Česká republika. Slovensko bohužiaľ v rebríčku chýba.

Automatizácia prinesie rast produktivity

Ako rýchlo bude celý proces postupovať, je však otázne. Okrem nákladov na technológie, rôznych regulácií, mzdovej úrovne či veľkosti ponuky a dopytu po pracovných silách bude veľa závisieť aj od výhod, ktoré si od automatizovaných procesov sľubujú jednotlivé krajiny (napríklad rast produktivity práce). Svoj vplyv však budú mať aj veličiny ako je cloud computing (ktorý uľahčuje rozširovanie technológií) alebo spoločenská akceptovateľnosť týchto zmien.

Práve spomenutý rast produktivity je výborným ukazovateľom významu automatizácie pre ekonomiku. Štúdia odhaduje, že v tomto smere jej vplyv bude predstavovať ekvivalent 1,1 až 2,2 miliardy pracovníkov na plný úväzok v 19 najvyspelejších krajinách sveta + Nigéria. Enormný vplyv technologického pokroku sa očakáva hlavne v krajinách, ktoré zápasia so starnutím obyvateľstva, čo sa týka vyspelých štátov (a čoraz viac aj Slovenska). Preto budú vyvíjať iniciatívy na urýchlenie automatizácie, ktorá bude kľúčová pre splnenie prognóz hospodárskeho rastu.

Do druhej skupiny krajín patria rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré rovnako zápasia so starnutím obyvateľstva. Táto kategória zahŕňa Argentínu, Brazíliu, Čínu a Rusko, tie však musia technologický pokrok doplniť aj reformami procesov.

Do tretej kategórie spadajú rozvíjajúce sa ekonomiky s mladšou populáciou. Medzi ne patria India, Indonézia, Mexiko, Nigéria, Saudská Arábia, Južná Afrika a Turecko. Ich pokračujúci rast populácie v produktívnom veku by mohol podporiť udržanie súčasného HDP na obyvateľa. Vzhľadom na vysoké očakávania rastu a na to, aby zostali konkurencieschopné, však musia ich vlády počítať aj s automatizáciou.

Tá ale nie je všeliekom a nebude postačovať na dosiahnutie dlhodobého úsilia o hospodársky rast na celom svete. Na tento účel budú potrebné dodatočné opatrenia na zvýšenie produktivity vrátane prepracovania obchodných procesov alebo vývoja nových produktov, služieb a obchodných modelov. A vlády musia zároveň zaviesť politiky na rozvoj investičných a trhových stimulov na podporu inovácií.

Viac o nových trendoch sa môžete dočítať aj TU a TU.

red, 12.5.2017