Riaditeľov škôl musíme naučiť, ako sa má správať dobrý líder. A následne školy musia začať vychovávať kreatívnych a zvedavých absolventov. Inak ich oberáme o šance na rýchlo sa meniacom trhu práce. Aký bude jeho vývoj v tomto roku, či ďalej porastú platy a prečo napriek spomaľovaniu tvorby pracovných miest musíme dovážať cudzincov sme sa rozprávali so šéfkou Profesie Ivanou Molnárovou.

Dosiahla slovenská ekonomika bod, kedy je už tvorba nových pracovných miest výrazne limitovaná?

Áno, a to vplyvom viacerých faktorov. Na jednej strane je nedostatok voľných pracovných síl, no a zároveň mnohým podnikateľom sa už neoplatí zvyšovať počet zamestnancov. Rastie tlak na mzdy a naopak neurobili sa opatrenia na zatraktívnenie podnikateľského prostredia v tzv. dobrých časoch ekonomickej konjunktúry. A to sa nám vypomstí.

Dobrým príkladom sú rekreačné poukazy. Pre veľké firmy s tisíckami zamestnancov prinesú obrovské náklady, s ktorými nerátali, pretože toto opatrenie štát zaviedol na poslednú chvíľu. Seriózne ho už riešia nadnárodné spoločnosti na úrovni globálnych manažmentov. Je veľmi pravdepodobné, že potrebné peniaze budú musieť hľadať u zamestnancov.

Tie najlepšie časy končia, o akých premrhaných šanciach hovoríme?

Som smutná z toho, že sme nevyužili príležitosť pritiahnuť na Slovensko zamestnávateľov s vyššou pridanou hodnotou. A tak teraz, keď automobilky pripustili masívnejšie prepúšťanie, je v pozore celá ekonomika. Firmy sú preto veľmi opatrné a rast počtu pracovných miest sa zastavuje.

Firmy sú veľmi opatrné a rast počtu pracovných miest sa zastavuje.

Mení sa teda niečo aj v postavení uchádzača?

Je stále pánom na trhu práce. Napríklad január a február boli v medziročnom porovnaní veľmi dobré čo sa týka ponúk práce, no ako som spomínala, rast opatrnosti zo strany zamestnávateľov je zrejmý.

Na jednej strane stúpol počet ľudí, ktorí si v uplynulých mesiacoch hľadali novú prácu, na strane druhej si stále väčšina Slovákov myslí, že napriek obrovskému dopytu po pracovníkoch nebol vhodný čas na zmenu zamestnávateľa. Čím to je?

Je za tým existenčný strach. Boja sa skúšobnej doby, zmluvy na dobu určitú počas prvého roka, potreby dokazovať svoju hodnotu a obhajovať novú pozíciu atď. Svoj vplyv má aj demografický vývoj – najsilnejšie populačné ročníky majú dnes 40 a viac rokov, sú opatrnejšie a boja sa predsudkov pri zamestnávaní starších ľudí. Čísla však potvrdzujú, že vidina lepšieho platu a podmienok sa čoraz viac podpisuje pod ochotu zmeniť miesto pôsobiska.

Ako sa prejavilo na raste miezd povinné zverejňovanie ich úrovne v pracovných ponukách?

Platy sa stali témou hlavne vnútro firemných diskusií. Mnohé podniky upravovali základné mzdy, pretože boli nútené priznať ich výšku a to na ne vytvorilo interný tlak. No pod vlaňajšie zvýšenie priemernej nominálnej mzdy o 6,4 percentuálneho bodu sa podpísal predovšetkým nedostatok pracovnej sily.

Čo očakávate v tomto smere od roku 2019?

Tempo rastu miezd sa spomalí, možno na polovicu.

Ako liek na nedostatok pracovníkov sa spomína aj ich import z cudziny. Bude to v meniacej sa ekonomickej realite nevyhnutné?

Určite áno, aj kvôli demografickej krivke. No koho chceme dovážať? Slovensko naskočilo do tohto vlaku neskoro a je otázne, kto k nám vôbec chce ísť a pre koľkých sme len prestupnou stanicou do západoeurópskych krajín.

Slovensko naskočilo do tohto vlaku neskoro a je otázne, kto k nám vôbec chce ísť a pre koľkých sme len prestupnou stanicou do západoeurópskych krajín

Administratívne procesy týkajúce sa Ukrajincov či Srbov sa napríklad v Nemecku veľmi zrýchlili. Takže nielen, že tam majú dostatok voľných miest, lepšie podmienky, ale aj jednoduchšiu legalizáciu pracovného pobytu ako u nás.

Migračné saldo, teda rozdiel medzi počtom ľudí, čo prišli a čo opustili republiku, sa ale konečne dostalo do kladných čísiel. Ide o trend, ktorý bude pokračovať?

Je to trend za posledné dva roky, kedy hlavne súkromné firmy vytvárali podmienky na príchod mladých ľudí späť do vlasti. Podmienky sa vyrovnávali s tými, ktoré mali napríklad vo Veľkej Británii.

No mladí ľudia stále vo veľkom počte odchádzajú študovať von, kde potom aj zostávajú žiť. Ako zastaviť tento únik mozgov?

Jednou z ciest je samozrejme zlepšiť školstvo. Nedávno sme spustili leadership akadémiu pre riaditeľov stredných a základných škôl. Oni vlastne riadia malé či stredné firmy a do určitej miery definujú podmienky pre učiteľov. A tie musia byť atraktívne, aby mladí ľudia boli ochotní venovať sa tejto profesii. Nehovoriac o tom, že podľa štatistík mnohí zamestnanci menia prácu len kvôli faktu, že majú zlého šéfa. Našou snahou je urobiť z riaditeľov škôl dobrých lídrov.

Ďalšie zaujímavé rozhovory nájdete TU aj TU či TU

A čo urobiť s faktom, že stále polovica vysokoškolských absolventov a takmer dve tretiny tých stredoškolských nerobia to, čo vyštudovali? Nehovoriac o tom, že obrovské množstvo pozícií pre ľudí so stredoškolským vzdelaním obsadzujú pracovníci s vysokoškolským diplomom?

Po prvé Slovensko vôbec nie je pripravené na automatizáciu a robotizáciu. Netušíme, aké budú pracovné pozície o desať rokov. No vieme povedať, že keď človek bude mať určité schopnosti ako sú kritické a analytické myslenie, kreativita alebo schopnosť učiť sa, bude schopný sa prispôsobiť. Čiže by som to nezužovala na to, čo vyštudujú, ale ako vyštudujú. A naše školstvo týmto požiadavkám nie je otvorené. Učíme deti zastarané metódy a technológie. A pritom ich nepotrebujeme pripraviť na konkrétne miesto. Musíme ich naučiť flexibilite, schopnosti prispôsobiť sa stále novým požiadavkám trhu práce.

Kto je Ivana Molnárová
Rodáčka z Humenného a vyštudovaná matematička stojí na čele spoločnosti Profesia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí viac ako dve desaťročia a je súčasťou najväčšej siete jobportálov v stredoeurópskom regióne. Ivana Molnárová do nej nastúpila v roku 2001 ako obchodná zástupkyňa, aby sa v roku 2010 stala jej výkonnou riaditeľkou.

 

red, 25.2.2019