V skupinách sa inovácie rodia rýchlejšie, chyby odhaľujú jednoduchšie a problémy riešia lepšie, ukazujú štúdie. No vznikne dokonalá skupina, ak spojíte tých najlepších ľudí? Ako postaviť dobre fungujúci efektívny tím? Google hľadal päť rokov recept na vytvorenie perfektného tímu. Zistil, že jeho základom je psychologická bezpečnosť.

Najhodnotnejšie firmy sveta prišli k záveru, že iba optimalizácia výkonu jednotlivcov nestačí. Tak ako sa biznis stáva čoraz viac globálny a komplexný, väčšina súčasnej práce je založená na práci v tímoch. Aktuálna štúdia Harvard Business Review zistila, že „čas, ktorý trávia manažéri a zamestnanci v kooperatívnych aktivitách, sa zväčšil o 50 a viac percent“ za posledné dve dekády. V mnohých spoločnostiach zaberá vyše tri štvrtiny dňa zamestnanca komunikácia s kolegami.

Spoločnosť Google roky študuje pracovné návyky svojich zamestnancov. Posledných päť rokov sa zamerala na to, ako vybudovať perfektný tím v projekte s názvom Projekt Aristotle. A nebolo to jednoduché, píše New York Times. Skúmali 180 tímov v celej firme, no nenašli žiadne zákonitosti, ktoré by odlišovali výkonnejšie tímy od menej výkonných. Dáta nepoukázali na žiaden konkrétny mix osobností, skúseností či vzdelaní. „Ukázalo sa, že otázka ´Kto´nebola tá správna,“ hovorí Abeer Dubey, vedúci výskumného projektu.

Znaky úspešných tímov

Výskumníci v Google sa preto zamerali na akési skupinové normy – nepísané pravidlá správania sa, podľa ktorých kolektívy fungujú. Na skupinovú kultúru. Každý tím mal tú svoju. Správna otázka teda znela: Ktoré normy sa opakujú v tých najefektívnejších?

Predstavte si, že máte možnosť vybrať si z dvoch tímov.

Skupinu A tvoria mimoriadne inteligentní a úspešní ľudia. Vyjadrujú sa k témam, ktorým rozumejú. Obšírne vysvetľujú, čo by mala skupina robiť, keď je daná téma aktuálna. Tento tím je efektívny a nerozptyľuje sa debatami o iných témach. Po porade, ktorá končí v dohodnutý čas, sa všetci rozídu k svojej práci.

Tím B je iný. Je rovnomerne zložený z úspešných manažérov a z ľudí zo stredného manažmentu. Jeho členovia rozvíjajú navzájom svoje myšlienky a dokončujú si vety. Ak niekto náhle zmení tému, zvyšok ho nasleduje. Porada nemá v podstate ani koniec, členovia tímu zostávajú posedávať a debatovať o živote.

S ktorým z nich by ste spolupracovali radšej?

Výskum psychológov z Carnegie Mellon, M.I.T. a Union College zisťoval, či je možné zmerať IQ skupiny. Inými slovami či je kolektívne IQ odlišné od IQ jednotlivcov. Dospeli k záveru, že to, čo odlišuje „dobré“ tímy od nefunkčných, je spôsob, akým sa k sebe členovia chovajú. V dobrých tímoch prevládajú dve podobné správania:

  • ich členovia hovoria približne rovnako dlhý čas;
  • majú vyššiu ako priemernú intuíciu a empatiu.

Takže, ak by ste mali na výber medzi tímom A a tímom B, mali by ste zrejme zvoliť Béčko. Jeho členovia cítia akúsi „psychologickú bezpečnosť“ – zdieľajú vieru, že v rámci kolektívu je bezpečné medziľudské riskovanie. Ide o pocit istoty, že tím sa nebude vysmievať, odmietať či trestať niekoho za jeho názor. Ide o náladu, ktorá praje dôvere, vzájomnému rešpektu a povzbudzuje členov k tomu, aby boli tým, kým sú.

A práve koncept psychologickej bezpečnosti bol najdôležitejší znak efektívneho tímu, ktorý identifikovali aj výskumníci Google. Digitalist Magazine dopĺňa aj ďalšie dôležité znaky fungujúcich tímov, ktoré výskum Google priniesol:

  1. Psychologická bezpečnosť
  2. Spoľahlivosť
  3. Štrukturovanosť a jasnosť
  4. Zmysel práce
  5. Vplyv práce

201603_teambuilding

Paradoxne, dlhé roky výskumu spoločnosti Google priniesli také isté závery, ktoré dobrí manažéri poznajú už dávno – v najlepších skupinách sa členovia navzájom počúvajú a berú ohľad na svoje pocity a potreby. Hoci výskum Google nepriniesol nič prevratné, neznamená, že bol zbytočný. „Máme dáta, ktoré potvrdzujú, že sa oplatí venovať pozornosť týmto záležitostiam,“ tvrdia jeho autori.

Metódy na zvýšenie efektivity

Aby v tíme bola sila na vnímanie potrieb jeho členov, mali by sa ich lídri snažiť zbaviť ľudí stresu a znížiť riziko vyhorenia, dopĺňa Rick Fernandez, spoluzakladateľ firmy Wisdom Labs zaoberajúcej sa vzdelávaním a úspechom na pracovisku. Ponúka aj niekoľko prístupov na zvýšenie odolnosti a efektivity, ktoré sa mu počas jeho kariéry osvedčili a ktoré sú takisto založené na štúdiách a výskumoch:

Podporujte pohodu – 53 % zamestnancov je bližšie k vyhoreniu, než v minulosti. Stres je nákazlivý. No platí to aj naopak – ak sa niektorý z členov tímu cíti dobre, šíri sa to celou skupinou. Poučenie: porozumejte a prioritizujte činnosti, ktoré vedú k dobrému pocitu vo vašom tíme. Môže ísť o kurzy rozvoja, ale aj o porady vonku.

Umožnite im vypnúť – ľudia trávia v zamestnaní 34 až 48 hodín týždenne a mnohí sa zapájajú do firemných aktivít aj po pracovnej dobe. Výskumy však naznačujú, že prostredie vyžadujúce byť neustále „on“, teda dostupný, zabíja produktivitu, tlmí kreativitu a robí nás nešťastnými. Dajte ľuďom čas na zotavenie sa a stanovte jasné pravidlá, kedy majú byť „off“ – napríklad žiadne maily po 20:00, žiadne telefonáty cez víkend a podobne.

Cvičte mozog na vysporiadanie sa s chaosom – výskumy ukazujú, že trénovanie vedomia môže vytvoriť užitočné mentálne návyky, ktoré podporujú odolnosť a produktivitu pri práci (aj v živote). Môžete na to využiť jednoduché aplikácie na relaxáciu.

Podporujte „monotasking“ – multitasking, teda paralelná práca na viacerých úlohách, je mýtus. Výskumy hovoria, že pri multitaskingu nám splnenie úlohy obyčajne trvá dvojnásobok času a zvyčajne spôsobuje minimálne dvojnásobný počet chýb. Podporujte „monotasking“ – prioritizovaním termínov dodania jednotlivých úloh a nemýľte si urgentné záležitosti s dôležitými.

Cielene udržujte „diery“ v pracovnom čase – práca nie je maratón, ale skôr séria šprintov. Nie je dôležité, koľko hodín vaši ľudia robia, ale akú pridanú hodnotu vytvoria. Umožnite im dobiť si baterky počas pracovného dňa či počas menej vypätých častí roka. Nechcite od nich, aby boli nepretržite na vrchole výkonnosti. Vedie to k neuspokojivému stavu neustálej čiastočnej pozornosti.

Cvičte si empatiu a súcit – byť k ľuďom láskavý vás nič nestojí a benefity z toho sú, naopak, obrovské. Empatia a súcit významne zvyšujú výkon zamestnancov, zanietenie a ziskovosť.

Zo zdravšieho a šťastnejšieho pracovného prostredia budete mať výhody. Rôzne štúdie poukazujú na naozaj zaujímavé účinky – 62 minút zvýšenej produktivity týždenne na jedného zamestnanca, 46-percentné zníženie fluktuácie či 19-precentný pokles nákladov spojených s návštevami lekára.

red, 21.3.2016